Miška

Opäť sa vraciam do môjho blogu,pretože mi naozaj veľmi chýba. Práve mením telefón a tak som si počas zálohovania fotografií všetky prezerala a opäť ma chytala nostalgia a dojatie… Je to nádhera, keď má človek možnosť fotiť, natáčať a neskôr prezerať všetky malé pokroky a radosti 🙂 Verím, že nás to bude tešiť aj o niekoľko rokov a preto mi to nedá len tak, nechať tento blog stáť ladom 🙂

Tu je pár dní v obrázkoch, ktoré sme prežili od oslavy prvého rôčiku, sú to mobilové cvaky, ale dávam si záväzok nosiť so sebou častejšie aj „zrkadlo“:

Toto je u nás teraz aktivita No.1 – presúvať si škatule (áno, škatule sú už dlhodobo NAJ hračkou), a vyškriabať sa na ne hocikde 😀

rodinný kočíkový gang (najnovší prírastok do rodiny – vpravo – zatiaľ nevidno, je ešte maličký)

malý mackoocko kosí a Neo od neho nejde odtrhnúť zrak

V našom živote sa udialo niečo, čo nám na 2 mesiace vyradilo akýkoľvek blogové zmýšľanie… Nie, nestalo sa nič vážne ani nepríjemné, naopak, spustili sme našu vlastnú značku detského oblečenia a nestíhame sa diviť, aké úžasné reakcie a odozvu získavame. Do konca prvého rôčiku teda pre vás nemáme žiadne nové fotky, maximálne vám ukážeme, čo sme nafotili pre JUUJ 🙂

tridsiaty prvý august 2014

Na tejto fotke vidno rozdiel niekoľkých mesiacov 🙂 Na obraze na stene je Nejko, keď mal len pár dní (obraz bol darček pre mojich rodičov). A zajtra už má 11 mesiacov 🙂

tridsiaty august 2014

Moji chlapci boli dnes značnú časť dňa sami, mamina bola na svadbe 🙂 Mala som riadny stres a obavy, ako to všetko zvládnu, najmä keď má Nejko v posledné dni problém zaspať aj so mnou… Všetko však bolo úplne v poriadku, drobcovi nechýbalo ani moje mliečko a spokojne sa hral 🙂 J mi posielal textovky o dianí a tak som bola pokojná… A poslal mi aj tento obrázok, ako Neo cupká na tráve u mojich rodičov. No čo viac si priať 🙂 Bolo spokojné dieťa, starí rodičia (že bol malý u nich), aj spokojná som bola aj ja, pretože mám toho najúžasnejšieho manžela na svete a vždy sa naňho môžem spoľahnúť 🙂

dvadsiaty deviaty august 2014

Už štvrtý deň je Nejko nejaký nesvoj. Neviem, či ho ešte stále trápia soplíky alebo sa blíži prerezanie nejakých zúbkov ale dúfam a verím, že toto utrápené obdobie nám už čoskoro prejde… Dnes sme boli gratulovať našej Zuzičke a celú oslavu bol drobec nalepený na mne. Mám momentálne doma dvoch chlapov so soplíkom, tak si viete predstaviť, čo asi zažívame 😀

dvasiaty ôsmy august 2014

Najlepší bunker 🙂

dvadsiaty siedmy august 2014

Dvaja snehuliaci so soplíkmi na prechádzke. Udreli zimy 😀

dvadsiaty šiesty august 2014

Na soplíky – najťažšiu chlapskú (určite aj chlapčenskú) chorobu je najlepší čajík. Aj Neo to vie 🙂 Robím mu však radšej repík namiesto zázvoru 😀

dvadsiaty piaty august 2014

Prišlo nám nové nosítko (manduca je už úzka pod kolienkami, tak ju meníme za Kibi). Prišlo v pravý čas. Ráno horúčka 38°C… Soplíky… Dieťa, ktoré je nespokojné všade inde mimo mňa… Ešte že sú nosiče a on môže cítiť moju vôňu, počuť tlkot môjho srdca a zostať pokojný…