Ako dlho môže trvať rok? Mám pocit, že tento posledný vnímam snáď každé žmurknutie očí, cítim každú sekundu, minútu, hodinu. A zároveň, keď sa snažím rozpamätať sa na dni spred roka, zdá sa, že sa udiali už kedysi veľmi dávno… Rok, ktorý zmenil moje priority, váženie si všedných chvíľ a dôvodom nebola korona. Rok, ktorý by som najradšej vymazala z hlavy a ktorý mi zároveň dal tak veľa.
365 – naše dni v obrázkoch
to už je február?
Ja sa asi preberám zo zimného spánku. Ani neviem ako tieto posledné mesiace ubehli. Nie že by ten čas až tak letel, snažím sa život prežívať vedome pomalšie ale začiatkom roka ma chytila nejaká divná vnútorná nálada a tak som chvíľu žila vo svojej bubline. Na sociálne siete a blog som nemala ani pomyslenie. A úprimne musím povedať, že asi ešte pár dní budem mimo nich. Mávate to tiež niekedy tak, že prehodnocujete, zamýšľate sa, vylaďujete sa na niečo nové?
veľkonočný pondelok
Torta na Veľkú noc?
Musím sa priznať, že ja koláče na Veľkú noc skoro vôbec nepečiem. Je to deň, ktorý si aspoň z časti užívam sama (keď nepočítam jedného malého koledníka, ktorý príde s mojim bratom) a mám ten veľkonočný relax veľmi rada. Tento rok som sa rozhodla, že upečiem mini tortičku hlavne pre nás, aby sme mali nejaký ten sviatočný pocit 😀 Robila som ju podľa tohto receptu, akurát som dávala špaldovú múku a brezový cukor namiesto klasického (aj trochu menšie množstvo ako bolo v recepte). Vrch som nepoliala čokoládou, ale spravila som šľahačkovo-mascarponový krém a dozdobila kvietkami zo záhrady. Mňam, práve som si dala kúsok ku káve 🙂 Čo ste piekli vy?
obľúbené raňajky
Tohto jedla sa nikdy neprejem 😀 Tvorí väčšinu mojich raňajok a brunchov a občas, keď nestíhame, tak aj obedov 😀 U niekoho je to ranná kaša, u niekoho vločky, u mňa kváskový chlebík s vajíčkom. Striedame si naň avokádo, tvarohovú nátierku, reďkovku s maslom, nedávno sme skúsili aj cviklu s kozím syrom. A každá varianta je mňam. Máte aj vy nejaké svoje obľúbené raňajky?
v podvečer
Marec je nielen mesiac knihy ale je aj mesiacom, kedy na tomto mieste mávame nádherné svetlo. Býval tu jedálenský stôl, ale ten už má nové miesto a tak som sem dala bambusové lehátko – aspoň dočasne, kým nebude teplejšie a nepôjde von na terasu. Neo si z toho hneď spravil svoj kútik a číta si tam knihy 🙂 Alebo si opaľuje brucho 😀 Veď treba nabrať nejaký ten vitamín D 🙂
Už sa teším, ako si tam posedím ja so šálkou dobrej kávy a mojou obľúbenou knihou od Floret, z ktorej teraz čeprám inšpirácie do našej záhrady…
2018
Rok 2018 bol veľmi príjemný a na druhej strane aj veľmi ťažký rok pre našu rodinu. Bol to prvý rok, kedy som mala viac času na všetko. Minulé rozhodnutia (opustiť značku JUUJ) priniesli svoje ovocie a ja som konečne tento rok pocítila viac voľnosti. Výsledkom bolo aj to, že som opäť začala prispievať článkami na tento blog. Keď sa narodil Neo, začala som blog ako svoj projekt – 365dní s ním. Stále sa rada vraciam k prvým príspevkom a prezerám si fotky, keď bol malý. Pripomínam si tak chvíle, ktoré sme spolu zažili a pocity, ktoré som vtedy cítila. Napríklad toto 🙂
Teraz má už 5 rokov a my s ním zažívame jedno z najkrajších období. Ak čítate môj blog dlhšie viete, že má vývojovú dysfáziu, takže roky predtým pre nás neboli veľmi ľahké. Momentálne stále veľmi nerozpráva, ale už sa s ním vieme na všetkom dohodnúť, všetky autistické znaky mu už vymizli a je z neho úžasný malý chlapec <3
nedeľa
Dnešný deň bol na november extrémne teplý a keďže vonku je stále asi ešte babie leto, ani my sme doma nevydržali a vybehli sme aspoň na krátky výlet – popreháňať drona. Mne sa podarilo spraviť aj pár cvakov, ktoré budú peknou pamiatkou na tento teplý deň. Handmade vyťahaný sveter, ktorý je mu stále ešte trochu dobrý, a fúkanie púpavy – takto si chcem tento november pamätať…
5 rokov
Dnes má náš chlapček 5 rokov. Pre nás to bolo 5 krásnych, aj keď veľmi náročných rokov. Zlatko naše malé, prajeme ti veľa pochopenia, láskavé srdcia ľudí v tvojom okolí celý tvoj život a čo najviac lásky v tvojom srdiečku <3
Ľúbime ťa!
magický moment
September
bol pre našu rodinu najnáročnejší z celého roku. Na začiatku mesiaca zomrel môj ocino. Posledný mesiac sme mali náznaky toho, že to takto zrejme skôr či neskôr dopadne, ale nečakali sme, že to bude už teraz. Aj keď si to rozumom viem vysvetliť, vo vnútri stále cítim veľký smútok. Včera sme mali u nás doma oslavu 5-tich rôčkov, ktoré má Neo práve zajtra a mne myšlienky stále ulietavali k tomu, že je to prvá oslava bez môjho otca. Vrátiť späť sa to nedá a našťastie som mu stihla asi milión-krát povedať, ako veľmi ho ľúbim a že mu za všetko ďakujem, no aj tak vždy pri spomienkach na neho moje oči naplnia slzy. Celý mesiac neustále prehodnocujem svoj život, porovnávam to s jeho životom a stále si vravím, že potrebujem viac času pre seba, pre svoju rodinu a neriešiť z veľkej časti len prácu… Moju hlavu stále napádajú myšlienky, či som dostatočne šťastná, či žijem naplno (v ktorých oblastiach nie) a čo tu raz po mne zostane…
Verím, že čas všetko vylieči a ja raz nebudem cítiť takúto úzkosť. Teraz mi najviac pomáhajú objatia môjho muža a nášho Nejka. Dnes sme sa hrali v detskej a keď som videla tento magický obrázok rovno pred mojimi očami, musela som utekať pre foták a tento moment zmraziť. V tej chvíli som nemala žiadne pochmúrne myšlienky, bola som naplno pohltená magickosťou tohto okamihu 🙂
zajko
V poslednej dobe nemám čas na fotenie a písanie do BLOGu. Leto je moja asi najvyťaženejšia foto-sezóna (aj keď teraz ma čaká veľa svadieb práve na jeseň, takže to poľaví zrejme až niekedy v januári :-D) a zároveň sa snažíme využiť krásne počasie aj na pár výletov a kúpanie sa v našom bazéne. Ale dnes sme v mojom foto-štúdiu dokončili dva nové fotokútiky (jednu namaľovanú stenu a jeden kútik s posteľou) a keďže Nejko