jedenásty jún 2014
Najlepšie hračky sú tie, ktoré sa dajú vytiahnuť z kuchynského šuplíka. Napríklad taká krabička 🙂 S tou sa Neo dokáže hrať niekoľko desiatok minút. Okno na fotke si nevšímajte, takýto je stav 2 dni po jeho umytí 😀 Tými dverami vypúšťame von naše psíky a Neo ich musí sledovať cez sklo 🙂
desiaty jún 2014
Dnes sme už tým teplám neodolali a kúpili sme Neovi prvý bazénik. Vyskúšali sme ho tesne pred tým, ako sa obloha zatiahla a chystala sa búrka. Náš drobček vodu miluje, takže sme ho odtiaľ ledva ledva vytiahli 😀 Mám taký pocit, že bazénik bude ternom letných dní 🙂
deviaty jún 2014
Milujem spôsob jeho objavovania 🙂 Aj keď je už desať hodín večer, stále má zvedavú iskričku vo svojich očiach a dychtivo skúma všetko naokolo. V týchto horúčavách, ktoré sú u nás už niekoľko dní, sa Neovi nechce príliš skoro spať. Často chodíme do postele až po západe slnka. Dovtedy je jeho mikrosvetom obývačka a balkónové dvere 🙂
ôsmy jún 2014
Dnes sme strávili popoludnie v rodnej dedinke mojej maminy, Neovej starkej. Neovi sa páčila okolitá príroda a ja som bola šťastná, že sme na úžasne čistom čerstvom vzduchu, obklopení stromami a nádhernými prírodnými lúkami. Nejko sa pohral so starkou na deke a starký nám zase spravil túto krásnu spoločnú fotku. Bola som prekvapená s pochopením od tunajších ľudí, občas sa totiž stretávam s otázkami, či mi synček nie je ťažký, názormi, že ma určite musí bolieť chrbát a som chúďatko, ktoré trpí a prekvapenými ľuďmi, keď zistia, že drobček tam spokojne spinká. V tejto dedinke mi sami povedali, že mu je tam určite najlepšie 🙂 Ja nosenie milujem, aj keď je pravda, že občas je to trochu únavné. Milujem vôňu jeho spotených vláskov a jeho malé telíčko pritúlené k môjmu 🙂 Dúfam, že si týchto chvíľok užijeme spolu ešte veľa…
siedmy jún 2014
Začnem rovno dňom číslo 250, pretože už veru toľko dní je Neo s nami. A dokonca ho dnešná fotka veľmi vystihuje. Neo a voda. Dvojica, ktorá má spojenie už od začiatku. Neo vodu miluje. Na začiatku sme ho kúpali vo vedierku pre bábätká, ktoré si mimoriadne užíval. Tam nám dával svoje prvé úsmevy. Keďže z neho rýchlo vyrástol, po prvých mesiacoch sme ho začali kúpať vo vani. To sme však končili mokrí všetci traja 😀 Dnes sme vyskúšali nové miesto a očividne sa stretlo s nadšením 🙂
Už dávnejšie premýšľam nad tým, že aj u nás platí „obuvníkove deti chodia bosé“. Som fotografka a náš synček má veľmi málo fotiek zrkadlovkou. Väčšinou dokumentujeme jeho život a malé radosti mobilom 😛 Tento osobný blog teda zriaďujem za účelom dokumentovania jeho dní a nášho spoločného života. Zároveň už 8 dlhých mesiacov plánujem napísať náš pôrodný príbeh, ale stále sa to z nejakých mne zatiaľ nejasných dôvodov oddiaľuje… Napíšem teda len krátko: Zažili sme taký malý zázrak. Prišiel k nám v správny čas. V momente, pre ktorý sa rozhodol on sám. V utorok. V tichu. V radosti. V netrpezlivom očakávaní. Obklopený ľuďmi, ktorí ho ľúbia…
