365 – naše dni v obrázkoch

tridsiaty prvý august 2014

Na tejto fotke vidno rozdiel niekoľkých mesiacov 🙂 Na obraze na stene je Nejko, keď mal len pár dní (obraz bol darček pre mojich rodičov). A zajtra už má 11 mesiacov 🙂

tridsiaty august 2014

Moji chlapci boli dnes značnú časť dňa sami, mamina bola na svadbe 🙂 Mala som riadny stres a obavy, ako to všetko zvládnu, najmä keď má Nejko v posledné dni problém zaspať aj so mnou… Všetko však bolo úplne v poriadku, drobcovi nechýbalo ani moje mliečko a spokojne sa hral 🙂 J mi posielal textovky o dianí a tak som bola pokojná… A poslal mi aj tento obrázok, ako Neo cupká na tráve u mojich rodičov. No čo viac si priať 🙂 Bolo spokojné dieťa, starí rodičia (že bol malý u nich), aj spokojná som bola aj ja, pretože mám toho najúžasnejšieho manžela na svete a vždy sa naňho môžem spoľahnúť 🙂

dvadsiaty deviaty august 2014

Už štvrtý deň je Nejko nejaký nesvoj. Neviem, či ho ešte stále trápia soplíky alebo sa blíži prerezanie nejakých zúbkov ale dúfam a verím, že toto utrápené obdobie nám už čoskoro prejde… Dnes sme boli gratulovať našej Zuzičke a celú oslavu bol drobec nalepený na mne. Mám momentálne doma dvoch chlapov so soplíkom, tak si viete predstaviť, čo asi zažívame 😀

dvasiaty ôsmy august 2014

Najlepší bunker 🙂

dvadsiaty siedmy august 2014

Dvaja snehuliaci so soplíkmi na prechádzke. Udreli zimy 😀

dvadsiaty šiesty august 2014

Na soplíky – najťažšiu chlapskú (určite aj chlapčenskú) chorobu je najlepší čajík. Aj Neo to vie 🙂 Robím mu však radšej repík namiesto zázvoru 😀

dvadsiaty piaty august 2014

Prišlo nám nové nosítko (manduca je už úzka pod kolienkami, tak ju meníme za Kibi). Prišlo v pravý čas. Ráno horúčka 38°C… Soplíky… Dieťa, ktoré je nespokojné všade inde mimo mňa… Ešte že sú nosiče a on môže cítiť moju vôňu, počuť tlkot môjho srdca a zostať pokojný…

dvadsiaty druhý august 2014

Dnešný deň bol celkom chladný, hlavne ráno, keď sme vychádzali z domu. Pred obedom sa našťastie ešte oteplilo a tak sme mohli zhodiť teplé vrstvy oblečenia. Pomaly nám končí leto a mne bude za ním trochu smutno. Teším sa však aj na jeseň, na teplé hnedé farby, na Nejkovu oslavu prvého roku, na spoločné sedenie na terase pod hrubými dekami 🙂

dvadsiaty prvý august 2014

Kamienky a voda – to sú veľké lákadlá 🙂 Dnes ráno pršalo ale potom sa vyčasilo, tak sme vyšli aspoň pred náš dom, kde boli úžasné mláčky a vlhké kamienky 🙂 To bolo radosti… …a áno, takto to dopadlo 😀