Dnes vám ukážem opäť kúsok detskej izby. Baví ma dekorovať drobcovi steny alebo police a teším sa, že jeho to baví tiež. Má potom asi pocit, že má nejaké nové hračky alebo čo, lebo sa vždy s tými vyloženými obmenenými dlhšie hrá. Takže je to winwin 🙂
V poslednej dobe má obľúbenú rozprávku Malý princ, takže keď som uvidela túto novú knihu s nádhernými ilustráciami, neodolala som. A veru ju odvtedy aj skoro stále čítame…
neo
jarné svetlo
Prišla jar. Teda zatiaľ skôr len oficiálne a dátumovo ale verím, že čoskoro už budeme mať aj teplejšie dni. Vidno to hlavne na svetle doma. Je také príjemnejšie a je ho čoraz viac 🙂 Na druhej strane musím povedať, že každé ročné obdobie má niečo do seba a vždy sa dá nájsť pekné svetlo. Len komu by sa chcelo presúvať nábytok, však že 😀 Tak nasaďme úsmevy a užime si to 🙂
modrá
Modrá sa tento rok nejako votrela do môjho života. Ani neviem ako a ku svojej obľúbenej zelenej som na dekoráciu začala čoraz častejšie dávať aj rôzne odtiene modrej. Momentálne u nás doma prevláda svetlý odtieň tejto farby. Včera som ušila ľanové obliečky na vankúše v tejto farbe a parádne nám do šedej spálne zapadli. Tie vám však ukážem až zajtra 🙂 Už aj tak bude v tomto poste dosť fotiek…
gerda
Jedným z narodeninových darčekov bola aj krásna knižka o veľrybke. Myslím, že ho potešila 🙂
5 rokov
Dnes má náš chlapček 5 rokov. Pre nás to bolo 5 krásnych, aj keď veľmi náročných rokov. Zlatko naše malé, prajeme ti veľa pochopenia, láskavé srdcia ľudí v tvojom okolí celý tvoj život a čo najviac lásky v tvojom srdiečku <3
Ľúbime ťa!
magický moment
September
bol pre našu rodinu najnáročnejší z celého roku. Na začiatku mesiaca zomrel môj ocino. Posledný mesiac sme mali náznaky toho, že to takto zrejme skôr či neskôr dopadne, ale nečakali sme, že to bude už teraz. Aj keď si to rozumom viem vysvetliť, vo vnútri stále cítim veľký smútok. Včera sme mali u nás doma oslavu 5-tich rôčkov, ktoré má Neo práve zajtra a mne myšlienky stále ulietavali k tomu, že je to prvá oslava bez môjho otca. Vrátiť späť sa to nedá a našťastie som mu stihla asi milión-krát povedať, ako veľmi ho ľúbim a že mu za všetko ďakujem, no aj tak vždy pri spomienkach na neho moje oči naplnia slzy. Celý mesiac neustále prehodnocujem svoj život, porovnávam to s jeho životom a stále si vravím, že potrebujem viac času pre seba, pre svoju rodinu a neriešiť z veľkej časti len prácu… Moju hlavu stále napádajú myšlienky, či som dostatočne šťastná, či žijem naplno (v ktorých oblastiach nie) a čo tu raz po mne zostane…
Verím, že čas všetko vylieči a ja raz nebudem cítiť takúto úzkosť. Teraz mi najviac pomáhajú objatia môjho muža a nášho Nejka. Dnes sme sa hrali v detskej a keď som videla tento magický obrázok rovno pred mojimi očami, musela som utekať pre foták a tento moment zmraziť. V tej chvíli som nemala žiadne pochmúrne myšlienky, bola som naplno pohltená magickosťou tohto okamihu 🙂
škôlka
Dnes bol Nejkov prvý škôlkársky deň. Taký životný míľnik, no nie? Včera oslávil svoje 4 rôčky a dnes cupkal prvý krát do škôlky. Síce len na hodinku, ale predsa. Zládol to bravúrne a ja som na neho taká hrdá! Celá rodina to prežíva s nami. Kto nás pozná, vie čo zažívame, ale ak sem náhodou zablúdi niekto, kto nás nepozná osobne, krátko vysvetlím:
Keďže Neo v 3 rokoch stálne nič nerozprával (nič znamená ani mama ani žiadne iné slovo), boli nám odporučené vyšetrenia z podozrenia na autizmus alebo inú vývojovú poruchu. Niekoľko sme ich už absolvovali, niektoré nás ešte len čakajú. Začali sme rôzne terapie a hlavne veľa práce sami dom a ajeho stav sa zlepšuje. Pred rokom Nejko nebol na škôlku ešte zrelý, ale teraz má obrovský záujem o deti a začína rozprávať prvé slová (také svoje), snaží sa všetko opakovať a veľmi sa teší do škôlky.
Výber škôlky sme zvažovali dlo dopredu, nakoniec sme sa rozhodli pre našu dedinskú, do ktorej chodia všetci jeho kamaráti. Škôlka sa k našej žiadosti postavila celom odvážne a my im ďakujeme, že chcú jeho integráciu medzi detičkami skúsiť. Neviem, ako to tam dopadne a ani neviem, či nám niekedy predĺžia náš hodinový pobyt, ale niekde začať treba 🙂 Tak nám držte palce 🙂
4 roky
4 roky. Akože fakt? Mám pocit, že túto vetu píšu všetky mamy pri každých narodeninách svojich drobcov, ale akože fakt? Fat to beží nejako neskutočne rýchlo… Nejko svoje dnešné narodeniny oslávil v kruhu rodiny, s krásnou tortou od našej Zuzičky (Zuzi :-*) a s horiacimi sviečkami, ktoré majú asi viac rokov ako ja 😀 Mami, vďaka za záchranu (tesne pred oslavou som zistila, že o kúpe tortových sviečok sa mi zrejme len snívalo – to som celá ja :-D). Šupli sme mu na tortu aj hviezdičkovú prskavku a tú podľa výrazu tváre veľmi nečakal… hehe… naše výrazy na prvej fotky si radšej nevšímajte .-D Darmo, nefotila som to ja 😛
Naša malá láska, prajeme ti veľa splnených snov a túžob (tých tvojich viac ako tých našich), skutočných priateľov a veľa, veľa radosti <3
